MAREC NAŠICH PREDKOV

24.03.2021

Marec je mesiac, ktorý so sebou nesie prísľub blížiacej sa jari. Pomaly pozorujeme, ako sa príroda okolo nás prebúdza a všetko začína kvitnúť a voňať. Cítime príval energie a s radosťou si užívame dlhšie a slnečnejšie dni. Pre našich predkov bol marec druhým pôstnym mesiacom a všetky tradície, ktoré sa počas neho odohrávali, sa zameriavali predovšetkým na jar a na prípravu na sadenie a obrábanie poľa.

Poznáte zvyky a tradície, ktoré boli pre marec typické?

Studený marec, mokrý máj!

-Pranostika-

Pranostika sa viaže k počasiu počas marca. Naši predkovia verili, že ak počas marca vládne studené počasie, máj sa bude niesť v znamení početných zrážok. Táto pranostika nie je známa len na našom území, ale i v Českej republike. Hoci je dnes pre nás predovšetkým úsmevná a vieme, že počasie prekonalo od týchto dôb výrazný vývoj (vrátane predpovede počasia, ktorá je rozhodne spoľahlivejšia), našim predkom pomáhali pranostiky zariadiť si sadenie i prácu na poli. Dnes sa už na pranostiky nespoliehame, ale napriek tomu nemôžeme poprieť, že sa v nich skrýva kus pravdy.

Počas marca bolo typické, že včelári vypúšťali svoje včely von z úľov, kde boli zazimované. Tento zvyk sa viaže k 19. marcu - na deň, keď slávi meniny Jozef. Verilo sa, že vypustenie včiel na svätého Jozefa prinesie týmto malým usilovným bytostiam silu a pomôže im pri zbieraní nektáru z kvetov počas nasledujúceho obdobia. Táto tradícia sa viaže predovšetkým k južným krajom Slovenska, ale stretnúť sa s ňou môžeme i na Kysuciach.

Jarná rovnodennosť a koniec zimy

Jarná rovnodennosť je jav, keď sú deň a noc rovnako dlhé. Dnes vnímame tento úkaz predovšetkým ako dátum v kalendári, pre našich predkov mal však svoju moc a viazali sa k nemu určité tradície. Jarná rovnodennosť pripadá v kalendári na 21. marca. Zvykom bolo odieť figurínu do ženských šiat, spáliť ju a potom hodiť do rieky alebo do jazera. Figurína (často vytvorená len z niekoľkých nahrubo zviazaných palíc alebo zo slamy) mala symbolizovať starú slovanskú bohyňu Morenu, ktorá bola vládkyňou smrti. I s príchodom kresťanstva sa tento zvyk zachoval a často ho môžeme vidieť presakovať i v dnešnej dobe. Pálenie a následne topenie Moreny malo symbolicky poukázať na koniec zimy.

Zima bola náročným obdobím, ktoré v očiach našich predkov stelesňovalo smrť, nedostatok jedla a biedu. Naopak, jar sa niesla v oveľa optimistickejších farbách. Obdobie smrti a nedostatku sa končilo, dni sa predlžovali a teplejšie počasie pomáhalo i tým, ktorí trpeli chronickými ochoreniami.

Spálenie a utopenie Moreny malo dedinu priviesť do ďalšieho obdobia prosperity.

Tradíciu pálenia a topenia Moreny môžeme chápať dvomi odlišnými spôsobmi. V niektorých oblastiach tento zvyk symbolizoval koniec zimy, v iných zas išlo predovšetkým o zahnanie smrti.

Deň po jarnej rovnodennosti, nastáva deň svätého Benedikta. Verilo sa, že počas tohto dňa je potrebné nechať posvätiť cesnak. Ako dnes vieme, cesnak je plný biologicky aktívnych látok a je skvelou formou prevencie i liečby proti bakteriálnym a vírusovým ochoreniam. Cesnak, ktorý bol však posvätený počas tohto dňa, v sebe ukrýval zvláštnu moc. Verilo sa, že dokáže vyliečiť akékoľvek zdravotné ťažkosti, ktoré sa objavia počas roka.

Posledný zaujímavý deň pripadá na 25. marca. V kresťanskom náboženstve má tento deň mimoriadne výraznú tematiku, pripadá naň slávnosť Zvestovanie Pána. Okrem toho mal však dôležitú hodnotu i pre našich predkov - počas tohto dňa sa štepili ovocné stromy, pretože sa verilo, že tak dokážu priniesť lepšiu a bohatšiu úrodu.

© 2020 Občianske združenie Trikvetra. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky