Január je prvým mesiacom roka. V našej modernej spoločnosti sa k jeho začiatku viažu bujaré oslavy, ktorými sa lúčime so starým rokom. Zároveň však nastáva i čas stanoviť si novoročné predsavzatia, ktoré by nás za ideálnych okolností mali posunúť vpred. Chceme sa lepšie stravovať, lepšie cítiť, viac na sebe pracovať. 

Pre našich predkov sa však január niesol v úplne inom znamení, než ho poznáme dnes. 

Pomenovanie mesiaca január je odvodené od rímskeho boha Jánusa, ktorý predstavoval boha všetkého začínajúceho. Naši predkovia Slovania však tento názov nepoužívali a oveľa častejšie sa dalo stretnúť s názvami ako sečeň alebo studen. 

V súčasnosti v januári oddychujeme po vianočných oslavách. Január je dnes pre nás skôr mesiacom pokoja ako zábavy. Napriek tomu sa však v januári začína plesová sezóna a môžeme sa tešiť na nový vír zábavy. Tento zvyk sme prevzali priamo od našich predkov. 

Pre Slovanov sa počas januára začínali fašiangy - začínajú sa na Troch kráľov a končia sa až na Popolcovú stredu. Fašiangy však majú svoj pôvod už v predkresťanskom období a predstavovali najveselšie sviatky roka. Po príchode kresťanstva na naše územie ostali zvyky veselenia a hodovania zachované a symbolicky predchádzali pôstnemu obdobiu, ktoré sa viaže k najväčšiemu kresťanskému sviatku, k Veľkej noci. 

Fašiangy sa tradične spájajú i s maskami - najčastejšie ide o masky zvierat. Tento zvyk má ukázať, že počas fašiangov dochádza k otočeniu sveta naruby. Odrazu neexistujú spoločenské bariéry a každý môže byť kýmkoľvek. 

Po príchode kresťanstva na naše územie vzniklo i mnoho nových tradícií, ktoré sú v našej kultúre živé až do dnešných dní. Mnohé z nich sa viažu najmä k 1. januáru - k Novému roku. Tradovalo sa napríklad, že počas tohto dňa sa nesmie konzumovať žiadne mäso pochádzajúce z hydiny. 

Prečo? 

Pretože sa verilo, že týmto spôsobom by šťastie jednoducho uletelo a po celý nasledujúci rok by naše kroky sprevádzala len samá smola. Polievka sa v tento deň varila len z bravčového alebo hovädzieho mäsa. Jej príprava a následná konzumácia mala členom domácnosti zaručiť zdravie počas celého roka.  

Rovnako vznikla i tradícia, ktorú uchovávame dodnes. Ako na Nový rok, tak po celý rok. Možno mali tieto slová len zabrániť tomu, aby sa hneď v prvý deň nového roka nerozosievali nezhody a hádky. 

Nový rok bol však v poňatí našich predkov mimoriadne bohatý na zvyky a tradície. Ženám a dievčatám napríklad nebolo dovolené opúšťať dom, pretože sa verilo, že mohli by z neho vyniesť všetko šťastie a zdravie. Neboli vítané ani na novoročných návštevách, zato muži áno. 

Tradícia Troch kráľov sa nám zachovala až do dnešných čias. Koledovanie a návšteva kňaza v dome mala ľuďom prinášať po celý rok šťastie a pokoj. Zaujímavosťou je, že v niektorých oblastiach Slovenska (napríklad na Žitnom ostrove) sa počas 6. januára sledovala i voda v odkvape. Zaujímavá tradícia, však? Mali by ste však vedieť, že ak sa voda v odkvape objavila už 6. januára, symbolizovalo to, že našich predkov čaká dobrý rok a bohatá úroda.

Vo vinárskych oblastiach zas mal mimoriadny význam sviatok svätého Vincenta, ktorý sa oslavuje 22. januára. Verilo sa, že ak je tento deň slnečný a s jasnou oblohou, veští to bohatú úrodu hrozna a vínne pivnice sa v daný rok zaplnia množstvom cenného moku.

Tradície a zvyky našich predkov hrajú v našom kultúrnom dedičstve dôležitú úlohu. Nezabudnime na ne a odovzdávajme ich kúsok po kúsku svojim deťom. Hoci i ako krásnu spomienku na svet, v ktorom malo všetko svoje miesto - i mýty a povery.