Máme tu Apríl, tak mi napadlo, že je čas na posledné nahliadnutie sa do zaujímavých kútov Laosu, než spolu odhalíme tajomstvá Sumatry...

Život na dedine milujem, a preto niet divu, že sme nášho recepčného požiadali, aby nám zabezpečil dopravu do niektorej z dedín v horách, kam nechodievajú turisti.

Ani sme sa nenazdali a o niečo neskôr sme na domácich mávali z cabrio-minivanu, ktorý šoféroval známy nášho recepčného.

Do dediny Bang Vo vedie len štrková cesta a verte mi, že na korbe minivanu bolo cítiť každý väčší kameň či jamu. Po 45 minútovej adrenalínovej jazde sme vystúpili v dedine v horách, v ktorej síce majú elektrinu, ale inak tu zastal čas...

Po návrate do mesta Luang Prabang sme vnímali rozdiel medzi pohodlným životom tam a skromnosťou, ktorá je typická pre dediny ako Bang Vo.

Možno práve pre uvedomenie si minimálneho materiálneho zabezpečenia, obyvatelia vidieka si dopriavajú viac toho, čo je pre nich dostupné pokoj, prírodu, úsmev a vzájomnú tak potrebnú pomoc.